Nick Read nedávno dokončil vo výrobnej fabrike firmy Lush prvý priemyselný chladiaci box zo slamy
28.07.2012 /
Lenka Tinková
Mať na obale kozmetického prípravku nápis bio
alebo natural je v súčasnosti opäť v kurze. Často však ide skôr o súčasť
PR kampane ako skutočné presvedčenie. Nick Read, ekologický konzultant
britskej kozmetickej značky Lush, má vyhranené názory na ochranu
životného prostredia. Vraví, že pre ľahostajnosť a plytvanie mnohých
veľkých firiem bude jediné, čo nás o dvadsať rokov zachráni, vlastná
farma.
N. Read si myslí, že jeho deti budú zrejme
namiesto štúdia na vysokej škole riešiť otázku prežitia vo svete bez
obnoviteľných zdrojov. Nedávno dokončil vo výrobnej fabrike firmy Lush
prvý priemyselný chladiaci box zo slamy, ktorý si Profit prezrel osobne.
Veríte katastrofickým predpovediam, že o dvadsať rokov minieme všetky obnoviteľné zdroje. Čo by nás mohlo zachrániť?
Vlastná pôda, lokálne potraviny a znovu zoskupovanie
do komunít. Jednoducho návrat k tradičnému spôsobu života. Ľudia
v súčasnosti ani nevedia, kto je ich sused. Ale vedia, kde sú zľavy
a kde nakupovať. Sme považovaní za inteligentnú civilizáciu, ale
skutočnosť skôr ukazuje opak. Ako je napríklad možné, že polovica
obyvateľstva je obézna a druhá hladuje? Ako sme sa dostali až sem?
Plytváme jedlom aj materiálom.
Ak by sa teda ďalšia spoločnosť rozhodla dodržovať ekologické princípy, odkiaľ by mala začať?
Základom je asi heslo, ktorého sa držíme i my:
opätovné využitie materiálov, redukovanie spotrebúvanej energie
a recyklácia. Vo výrobnej hale vyprodukujeme veľa bioodpadu. Vyrábame
krémy s výťažkom z ovocia, z procesu nám zostanú šupky z pomaranča.
Namiesto toho, aby sme ich vyhodili, dáme šupky do jedného spoločného
suda, kde ich spracujú baktérie a vyrobia plyn. Ten potom použijeme na
kúrenie. Vždy sa dá niečo vymyslieť, treba však chcieť. Ak sa minú
zdroje, ako sa to už deje s ropou, zastaví sa aj ekonomický rast, ktorý
od nich závisí.
Chladiaci box zo slamy je umiestnený uprostred
výrobnej haly. Vnútri už teda máte plne recyklovateľnú chladiacu
miestnosť. Bude ju nasledovať aj výrobná hala?
Chceli sme nejako znížiť uhlíkový dosah našej výroby
vo fabrike. Slamený priemyselný chladiaci box bol testom, s ktorým sme
v Európe podľa mojich informácií prišli ako prví, a určite v tom chceme
pokračovať. Do troch rokov by sme radi zvládli podobným spôsobom
vyriešiť aj samotnú fabriku. To však neznamená, že teraz je jedinou
našou aktivitou slamený box. Aj v prenajatej výrobnej hale dodržujeme
globálne základné ekologické princípy. Máme solárne panely a LED
osvetlenia. Väčšina materiálu, ktorý je v budove, je recyklovateľný
a triedime odpad. Na tom si zakladáme.
Čo bolo v procese výstavby najťažšie a ako prebiehal?
Najťažšie to bolo asi pre našich plánovačov, ktorí
s týmto materiálom nemali dosiaľ žiadne skúsenosti. A bolo ťažké všetko
naplánovať s prírodným produktom, ktorý sa správa úplne inak ako ten
vytvorený na mieru. Dvaja ľudia v tíme však už mali skúsenosti so
slamenou konštrukciou a zavolali sme si aj odborníčku, ktorá v tejto
oblasti pracuje trinásť rokov. Slamu sme nakúpili od miestneho farmára.
Okrem nej sme tiež použili hlinu, ktorá zostala z predchádzajúceho
projektu a ekologické farby bez chemických prímesí. Obklad vonkajších
stien je z deväťdesiatich percent recyklovaný papier a z desať percent
sadra. Opätovné využitie použitých materiálov bolo pre nás prioritou.
Samotný proces výstavby bol zábavný. Na stavbe sme pracovali spoločne so
zamestnancami, a to tradičnou technikou, vrátane brúsenia drevenými
nástrojmi. Raz keď sa stanete súčasťou podobného procesu, zamilujete si
to.
Aké sú hlavné výhody stavby zo slamy?
Slama je skvelý izolátor, ktorý sa práve na niečo
ako chladenie výborne hodí. Preto by som ju odporúčal nielen kozmetickým
firmám, ale aj ďalším, ktoré potrebujú chladiť svoje produkty či
ingrediencie. Navyše vyrastá prírodne a môže byť po splnení svojho účelu
kompostovateľná. Výstavba trvala niečo vyše dvoch týždňov a bola
dokonca o niečo lacnejšia než výstavba z obyčajného materiálu.
Veríte, že by sa mohli slamené fabriky stať trendom budúcnosti?
Nemyslím si, že by sa niekedy mohli stať v priemysle
obyčajným mainstreamom. Najmä preto, že to nie je štandardizovaný
produkt – jeho veľkosť, hustota a vlhkosť závisí od toho, ako je balený
a uskladnený. Mnohí sa obávajú napríklad horľavosti materiálu či
odolnosti proti vetru. Čo sa týka ohňa, vo Veľkej Británii zatiaľ
neexistuje predpisový test, ktorý by určoval stupeň horľavosti takejto
stavby. Ale plánujeme si ho urobiť sami. Rovnako, ako sme skúšali
odolnosť proti vetru – pri rýchlosti 90 kilometrov za hodinu stavba bez
problémov obstála. Iní sa zasa boja nedostatku špecializovaného tímu.
Väčšina toho nášho tiež nikdy nepracovala na slamenej stavbe, ale
školenie trvalo len dve hodiny a zvládli to. Každý problém má nejaké
riešenie, ale sú to zbytočné komplikácie, ktoré sa mnohým firmám nechce
absolvovať. A to je problém súčasnosti. Napriek tomu, že betón je
doslova diabol, ktorý hrá dôležitú úlohu v procese znásobovania
škodlivého CO2 v ovzduší.
Plánujete
zahrnúť propagáciu slamenej budovy do firemnej komunikácie a zamerať sa
napríklad aj na vzdelávanie podnikateľov v tomto smere?
Po výstavbe sme ju prezentovali a hovorili o jej
benefitoch. Snažili sme sa výhody zvýrazniť aj v niekoľkých
špecializovaných ekologických magazínoch. Ale priemerný čitateľ
a mainstreamové médiá o tieto témy priveľký záujem nemajú. Preto sme
považovaní za kontroverzných v prejavovaní našich ideí. Zistili sme
totiž, že jediné, čo na ľudí zaberá, je šok.
V akom zmysle ho využívate?
Nedávno sme dostali do lifestylového magazínu otázku
testovania kozmetiky na zvieratách. Ako? Zobrali sme dobrovoľníčku do
centra frekventovanej londýnskej ulice, posadili ju na kreslo,
priviazali popruhmi a prezentovali na nej všetko, čím si musia prejsť
zvieratá v kozmetických laboratóriách. Nepríjemný pohľad, priam
sadistický, ale ľudia sa zastavovali a médiá sa zaujímali. Často
protestujeme. Chceme byť radšej súčasťou riešenia ako súčasťou problému.
Nejde o obyčajný greenwashing (zelené vymývanie mozgov – pozn. Profit).
Smejem sa, keď vidím reklamu jedného reťazca, ktorý láka na organické
morské ryby. O čo im ide? Majú vlastné more, ktoré je stopercentne
čisté? Bohužiaľ, ľudia sa do hĺbky nad tým nezamýšľajú a podobné kampane
sú pre firmy efektívne.
Budú niekedy prírodné produkty za rovnakú cenu ako tie obyčajné?
Nikdy nemôžete konkurovať lacným výrobkom zo
supermarketov. Nie, ak sa snažíte o kvalitu. Ale šetríme iným spôsobom,
aby boli dostupné. Napríklad na obaloch. Mnoho produktov nedávame do
škatuliek, ale balíme priamo v obchode do papiera. Nedávno robil jeden
eko magazín prieskum, podľa ktorého je vraj obal lacných šampónov často
dva- až trikrát drahší ako samotná náplň. A vy potom prídete do obchodu
a myslíte si, aké je to lacné. Kupujete však neoverený produkt,
pravdepodobne zo zvieracích tukov alebo testovaný na zvieratách. Ľudia
sú však priveľmi zaneprázdnení prácou a zháňaním peňazí pre rodinu, aby
sa zamýšľali nad globálnymi problémami.
Foto - Lenka Tinková
Za mě teda určitě hodně inspirativní článek. Velice rád si čtu o firmách, které mají ekologické smýšlení a myslí i na udržitelnost a budoucnost naší planety. O něco takového se snažím i ve své firmě. Donutilo mě k tomu roční hlášení za odpady za rok 2021 které jsem teď nedávno zpracovával. To množství vyprodukovaného odpadu za loňský rok bylo opravdu ohromné. Jako cíl pro tento rok jsem si dal toto číslo dostat na minimum.
OdpovedaťOdstrániťAko fakt neviem, či toto môže tak nejako fungovať. Ako asi do istej miery áno, ale nemyslím si, že sa z toho stane etablované vybavenie do domácnosti. Proste taká tá blbosť, ktorú si pár ľudí kúpi, ale v skutočnosti to potom trochu nehanebne dajú späť do pivnice a postupne na to zabudnú.
OdpovedaťOdstrániť