Slamené fabriky pre budúcnosť výroby

Zdroj: http://profit.etrend.sk/aktivny-zivot/slamene-fabriky-pre-buducnost-vyroby.html

 
Nick Read nedávno dokončil vo výrobnej fabrike firmy Lush prvý priemyselný chladiaci box zo slamy
 

28.07.2012 / Lenka Tinková

 

Mať na obale kozmetického prípravku nápis bio alebo natural je v súčasnosti opäť v kurze. Často však ide skôr o súčasť PR kampane ako skutočné presvedčenie. Nick Read, ekologický konzultant britskej kozmetickej značky Lush, má vyhranené názory na ochranu životného prostredia. Vraví, že pre ľahostajnosť a plytvanie mnohých veľkých firiem bude jediné, čo nás o dvadsať rokov zachráni, vlastná farma.

N. Read si myslí, že jeho deti budú zrejme namiesto štúdia na vysokej škole riešiť otázku prežitia vo svete bez obnoviteľných zdrojov. Nedávno dokončil vo výrobnej fabrike firmy Lush prvý priemyselný chladiaci box zo slamy, ktorý si Profit prezrel osobne.

 

Veríte katastrofickým predpovediam, že o dvadsať rokov minieme všetky obnoviteľné zdroje. Čo by nás mohlo zachrániť?

Vlastná pôda, lokálne potraviny a znovu zoskupovanie do komunít. Jednoducho návrat k tradičnému spôsobu života. Ľudia v súčasnosti ani nevedia, kto je ich sused. Ale vedia, kde sú zľavy a kde nakupovať. Sme považovaní za inteligentnú civilizáciu, ale skutočnosť skôr ukazuje opak. Ako je napríklad možné, že polovica obyvateľstva je obézna a druhá hladuje? Ako sme sa dostali až sem? Plytváme jedlom aj materiálom.

Ak by sa teda ďalšia spoločnosť rozhodla dodržovať ekologické princípy, odkiaľ by mala začať?

Základom je asi heslo, ktorého sa držíme i my: opätovné využitie materiálov, redukovanie spotrebúvanej energie a recyklácia. Vo výrobnej hale vyprodukujeme veľa bioodpadu. Vyrábame krémy s výťažkom z ovocia, z procesu nám zostanú šupky z pomaranča. Namiesto toho, aby sme ich vyhodili, dáme šupky do jedného spoločného suda, kde ich spracujú baktérie a vyrobia plyn. Ten potom použijeme na kúrenie. Vždy sa dá niečo vymyslieť, treba však chcieť. Ak sa minú zdroje, ako sa to už deje s ropou, zastaví sa aj ekonomický rast, ktorý od nich závisí.

Chladiaci box zo slamy je umiestnený uprostred výrobnej haly. Vnútri už teda máte plne recyklovateľnú chladiacu miestnosť. Bude ju nasledovať aj výrobná hala?

Chceli sme nejako znížiť uhlíkový dosah našej výroby vo fabrike. Slamený priemyselný chladiaci box bol testom, s ktorým sme v Európe podľa mojich informácií prišli ako prví, a určite v tom chceme pokračovať. Do troch rokov by sme radi zvládli podobným spôsobom vyriešiť aj samotnú fabriku. To však neznamená, že teraz je jedinou našou aktivitou slamený box. Aj v prenajatej výrobnej hale dodržujeme globálne základné ekologické princípy. Máme solárne panely a LED osvetlenia. Väčšina materiálu, ktorý je v budove, je recyklovateľný a triedime odpad. Na tom si zakladáme.

Čo bolo v procese výstavby najťažšie a ako prebiehal?

Najťažšie to bolo asi pre našich plánovačov, ktorí s týmto materiálom nemali dosiaľ žiadne skúsenosti. A bolo ťažké všetko naplánovať s prírodným produktom, ktorý sa správa úplne inak ako ten vytvorený na mieru. Dvaja ľudia v tíme však už mali skúsenosti so slamenou konštrukciou a zavolali sme si aj odborníčku, ktorá v tejto oblasti pracuje trinásť rokov. Slamu sme nakúpili od miestneho farmára. Okrem nej sme tiež použili hlinu, ktorá zostala z predchádzajúceho projektu a ekologické farby bez chemických prímesí. Obklad vonkajších stien je z deväťdesiatich percent recyklovaný papier a z desať percent sadra. Opätovné využitie použitých materiálov bolo pre nás prioritou. Samotný proces výstavby bol zábavný. Na stavbe sme pracovali spoločne so zamestnancami, a to tradičnou technikou, vrátane brúsenia drevenými nástrojmi. Raz keď sa stanete súčasťou podobného procesu, zamilujete si to.

Aké sú hlavné výhody stavby zo slamy?

Slama je skvelý izolátor, ktorý sa práve na niečo ako chladenie výborne hodí. Preto by som ju odporúčal nielen kozmetickým firmám, ale aj ďalším, ktoré potrebujú chladiť svoje produkty či ingrediencie. Navyše vyrastá prírodne a môže byť po splnení svojho účelu kompostovateľná. Výstavba trvala niečo vyše dvoch týždňov a bola dokonca o niečo lacnejšia než výstavba z obyčajného materiálu.

Veríte, že by sa mohli slamené fabriky stať trendom budúcnosti?

Nemyslím si, že by sa niekedy mohli stať v priemysle obyčajným mainstreamom. Najmä preto, že to nie je štandardizovaný produkt – jeho veľkosť, hustota a vlhkosť závisí od toho, ako je balený a uskladnený. Mnohí sa obávajú napríklad horľavosti materiálu či odolnosti proti vetru. Čo sa týka ohňa, vo Veľkej Británii zatiaľ neexistuje predpisový test, ktorý by určoval stupeň horľavosti takejto stavby. Ale plánujeme si ho urobiť sami. Rovnako, ako sme skúšali odolnosť proti vetru – pri rýchlosti 90 kilometrov za hodinu stavba bez problémov obstála. Iní sa zasa boja nedostatku špecializovaného tímu. Väčšina toho nášho tiež nikdy nepracovala na slamenej stavbe, ale školenie trvalo len dve hodiny a zvládli to. Každý problém má nejaké riešenie, ale sú to zbytočné komplikácie, ktoré sa mnohým firmám nechce absolvovať. A to je problém súčasnosti. Napriek tomu, že betón je doslova diabol, ktorý hrá dôležitú úlohu v procese znásobovania škodlivého CO2 v ovzduší.

 

Plánujete zahrnúť propagáciu slamenej budovy do firemnej komunikácie a zamerať sa napríklad aj na vzdelávanie podnikateľov v tomto smere?

Po výstavbe sme ju prezentovali a hovorili o jej benefitoch. Snažili sme sa výhody zvýrazniť aj v niekoľkých špecializovaných ekologických magazínoch. Ale priemerný čitateľ a mainstreamové médiá o tieto témy priveľký záujem nemajú. Preto sme považovaní za kontroverzných v prejavovaní našich ideí. Zistili sme totiž, že jediné, čo na ľudí zaberá, je šok.

V akom zmysle ho využívate?

Nedávno sme dostali do lifestylového magazínu otázku testovania kozmetiky na zvieratách. Ako? Zobrali sme dobrovoľníčku do centra frekventovanej londýnskej ulice, posadili ju na kreslo, priviazali popruhmi a prezentovali na nej všetko, čím si musia prejsť zvieratá v kozmetických laboratóriách. Nepríjemný pohľad, priam sadistický, ale ľudia sa zastavovali a médiá sa zaujímali. Často protestujeme. Chceme byť radšej súčasťou riešenia ako súčasťou problému. Nejde o obyčajný greenwashing (zelené vymývanie mozgov – pozn. Profit). Smejem sa, keď vidím reklamu jedného reťazca, ktorý láka na organické morské ryby. O čo im ide? Majú vlastné more, ktoré je stopercentne čisté? Bohužiaľ, ľudia sa do hĺbky nad tým nezamýšľajú a podobné kampane sú pre firmy efektívne.

Budú niekedy prírodné produkty za rovnakú cenu ako tie obyčajné?

Nikdy nemôžete konkurovať lacným výrobkom zo supermarketov. Nie, ak sa snažíte o kvalitu. Ale šetríme iným spôsobom, aby boli dostupné. Napríklad na obaloch. Mnoho produktov nedávame do škatuliek, ale balíme priamo v obchode do papiera. Nedávno robil jeden eko magazín prieskum, podľa ktorého je vraj obal lacných šampónov často dva- až trikrát drahší ako samotná náplň. A vy potom prídete do obchodu a myslíte si, aké je to lacné. Kupujete však neoverený produkt, pravdepodobne zo zvieracích tukov alebo testovaný na zvieratách. Ľudia sú však priveľmi zaneprázdnení prácou a zháňaním peňazí pre rodinu, aby sa zamýšľali nad globálnymi problémami.

Foto - Lenka Tinková